Ervín Snopek

Spomienka na Ervínka

Náš Ervín bol človek, na ktorého sa nezabúda. Bol to dobrý, hrdý a pravý Slovák. Človek, ktorý miloval život, rodinu a vedel sa radovať aj z obyčajných vecí. Nikdy nepokazil žiadnu srandu, vedel sa zabaviť a každú prácu robil poctivo. Nič mu nesmrdelo a nikdy si z ničoho nerobil veľkú hlavu.

Spolu jeho ženou Margitkou vychovali dobré a slušné deti a vždy, keď to bolo možné, viedli k tomu aj nás. Vedel byť aj prísny, keď bolo treba, ale dnes vieme, že to bolo preto, lebo mu na nás záležalo.

Mnohé spomienky na neho sú aj úsmevné. Napríklad rána, keď sme ho skoro zobudili telefonátom, aby nás odviezol do školy. Vtedy sme si vypočuli nejeden krik, ale vďaka tomu sme sa ďalší rok naučili vstávať sami ako kamzíci z postele.

Ervín sa dožil krásnych 82 rokov. Okolo šesťdesiatky mu zistili rakovinu, no nikdy sa nevzdal. Liečbu zvládol niekoľkokrát a vždy len mávol rukou, že „to je nič“. Bol dôkazom toho, akú silu má človek, ktorý sa nevzdáva.

Veľa pre neho znamenala viera a modlitba. Postavil pamätník Panne Márii na Tarabovci, kde sa dodnes chodia modliť ľudia zo široka-ďaleka. Bolo to miesto, ktoré pre neho veľa znamenalo, miesto spojené so spomienkami na jeho rodičov a predkov.

Bol to aj človek jednoduchých radostí. Mal rád slivovičku a s úsmevom hovorieval, že je niekedy lepšia ako Paralen. Najspokojnejší bol, keď mal mastné ruky od slaniny z vlastnej údiarne a keď mohol robiť to, čo mal rád. Vedel pliesť krásne koše na drevo a korbáče na Veľkú noc – veci, ktoré dnes pripomínajú jeho šikovnosť a pracovitosť.

Mohli by sme o ňom písať ešte dlho. No žiadne slová nedokážu úplne vyjadriť, ako veľmi nám chýba. Sme však nesmierne vďační za to, že sme ho mali v živote, a že z nášho sveta odišiel pokojne a dôstojne.

Veríme, že sa raz znovu stretneme.